Novela zákona o pobyte cudzincov: Slovensko riskuje odliv investícií
Dňa 21. mája 2025 parlament schválil novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá nadobudne účinnosť 1. júla 2025.
Pod rúškom efektívnosti a bezpečnosti sa však skrývajú zásadné obmedzenia podnikateľskej slobody, právnej istoty a rovného prístupu. Namiesto zjednodušenia systému a zvýšenia kapacity pracovísk cudzineckej polície, prináša táto novela zákona nové bariéry, ktoré môžu odradiť tisíce kvalifikovaných odborníkov a podnikateľov o záujem podnikať na Slovensku.
Národné vízum predĺžené – ale len ako dočasné riešenie
Jednou z mála pozitívnych zmien je predĺženie platnosti národného víza z 90 na 120 dní. Tento krok by mal cudzincovi poskytnúť viac času na podanie žiadosti o pobyt po vstupe na územie Slovenska. V praxi však ide skôr o reakciu na dlhodobú neschopnosť Ministerstvá vnútra zabezpečiť zvýšenie počtu pracovníkov alebo pracovísk cudzineckej polície a tým zabezpečiť dostupnosť termínov, než o skutočnú systémovú zmenu. Problém sa tak len odsúva o mesiac neskôr, namiesto toho, aby sa odstránil.
Zavedenie kvót pre podnikateľov
Zásadnou a zároveň veľmi spornou zmenou je zavedenie kvót pre udeľovanie národných víz na účel podnikania, ktoré budú určované osobitne pre každý zastupiteľský úrad. Vláda tak získa právomoc rozhodovať o tom, z ktorých krajín a v akom počte môžu podnikatelia prísť na Slovensko.
Kvóty sú stanovené na 700 žiadostí o udelenie pobytu na účel podnikania ročne. Rozdelenie podľa zastupiteľských úradov je však podozrivo nasmerované na zastúpenie štátov blízkych záujmom vlády Slovenskej republiky, čo z nášho pohľadu nepredstavuje férové rozdelenie pre žiadateľov z rôznych krajín sveta.
Takýto prístup je mimoriadne problematický a to z následovných dôvodov:
- obchádza zásadu rovnosti a nediskriminácie,
- podkopáva dôveru v transparentné konanie verejnej správy,
- otvára dvere subjektívnym politickým rozhodnutiam a obchodovaniu s termínmi.
Kvóty navyše nijako nezohľadňujú kvalitu podnikateľského zámeru ani prínos pre ekonomiku Slovenska. O možnosti podania žiadosti tak nebude rozhodovať podnikateľská hodnota projektu, ale štatistické limity nastavené vládou – čo je v priamom rozpore s cieľmi modernej imigračnej politiky.
Povinný podnikateľský zámer pre každého – bez ohľadu na prax
Po novom budú aj tí cudzinci, ktorí už majú na Slovensku zaregistrovanú obchodnú spoločnosť alebo živnosť, povinní predložiť podnikateľský zámer. Okrem toho budú všetci žiadatelia o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinní preukázať ekonomický prínos svojej podnikateľskej činnosti formou písomného dokumentu – podnikateľského zámeru. Tento dokument bude posudzovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Zavedenie tejto povinnosti je zrejme reakciou na zistenia z uplynulých období, kedy po skončení pandémie a v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov z Ukrajiny došlo k masovému zakladaniu fiktívnych živností a obchodných spoločností. Tieto subjekty v mnohých prípadoch nevykonávali reálnu hospodársku činnosť a vytvárali umelý dlh voči inštitúciám, ako sú daňové úrady, zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa.
Ide o závažný systémový problém, ktorý nadobúda na aktuálnosti aj v súvislosti s prechodným ustanovením § 131k zákona o pobyte cudzincov, prijatým v reakcii na mimoriadnu situáciu spôsobenú prílevom osôb z Ukrajiny. Podľa tohto ustanovenia cudzinci, ktorí získali prechodný pobyt na účel podnikania, nie sú povinní tento pobyt obnovovať a to až do odvolania mimoriadnej situácie a zrušenia uvedeného prechodného ustanovenia.
V praxi to znamená, že cudzinci, ktorým bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania, nemajú na základe § 131k ods. 1 povinnosť obnovovať si povolenie na pobyt, hoci by im za štandardných okolností už uplynula lehota jeho platnosti. Táto situácia predstavuje riziko a je potrebné ju riešiť systémovými opatreniami, medzi ktoré patrí aj povinnosť predkladania podnikateľského zámeru.
Zámerom je údajne zvýšiť kvalitu podnikateľských pobytov, v skutočnosti však ide o nepriehľadný a subjektívny mechanizmus posudzovania, ktorý:
- zvyšuje byrokratickú záťaž,
- neponúka jasné a objektívne kritériá hodnotenia,
- predlžuje proces schvaľovania a zvyšuje riziko zamietnutia bez jasného odôvodnenia.
Zjednodušenie dokladovania finančného zabezpečenia alebo návrat do minulosti
Za benefit sa v novele uvádza aj zjednodušenie dokladovania finančného zabezpečenia pobytu – po novom už nebude potrebné predkladať trojmesačný výpis z účtu, ale opäť postačí len potvrdenie o aktuálnom zostatku na účte. Hoci sa táto úprava prezentuje ako krok vpred, v skutočnosti ide len o návrat k právnemu stavu pred 15. júlom 2024, kedy bolo potvrdenie o zostatku štandardnou praxou. Zákon sa tak vracia späť po tom, čo predchádzajúca novela nezmyselne sprísnila podmienky bez ohľadu na ich reálnu vykonateľnosť, teda predstavovala administratívnu záťaž cudzineckej polície.
V aplikačnej praxi išlo o jednu z najčastejších sťažností cudzincov aj Slovákov, ktorí boli nútení predkladať výpisy z účtu za posledné tri mesiace, výhradne opečiatkované a podpísané bankou. Mnohé banky však odmietali takéto dokumenty vystaviť, prípadne ich vydávali len s prieťahmi. Výsledkom bolo, že polícia odmietala prijímať žiadosti bez správneho dokladu, čo viedlo k zbytočným prieťahom, stresu a odkladaniu konaní. Navyše, úradníci si často nesprávne vykladali povinnosť „výpisu za posledné tri mesiace“, čo spôsobovalo chaos a nejednotnú prax medzi jednotlivými oddeleniami.
Táto „nová“ zmena preto nepredstavuje skutočnú reformu, ale len tiché a oneskorené priznanie chyby, ktorá namiesto zlepšenia systému spôsobila jeho ďalšie zaťaženie. Namiesto inovácií tak štát len opravuje vlastné zlyhanie.
Nové administratívne povinnosti a preklady
Zákon síce ruší niektoré zbytočné požiadavky – napríklad predkladanie farebnej fotografie – no zároveň zavádza nové povinnosti v oblasti prekladov dokumentov. Všetky prílohy žiadostí (vrátane podnikateľských zámerov, čestných vyhlásení či plných mocí) budú musieť byť v úradne overenom preklade do slovenského jazyka.
V praxi však táto situácia len dopĺňa zákon o racionálnu skutočnosť, nakoľko väčšina cudzincov si necháva vypracovať podnikateľský pobyt slovenskou spoločnosťou, a to najmä z dôvodu, že podnikateľ ktorý prichádza na územie Slovenskej republiky nemá vedomosti a znalosti o podnikateľskom prostredí krajiny do ktorej prichádza.
To výrazne zvýši náklady a predĺži čas prípravy žiadosti. Namiesto uľahčenia prístupu pre kvalifikovaných cudzincov ide o ďalší krok smerom k byrokratizácii a formalizmu, ktorý Slovensko diskvalifikuje ako atraktívnu destináciu pre zahraničné talenty.
Selektívna migrácia bez pravidiel
Novela tiež rozširuje právomoci vlády v oblasti migračnej politiky. Vláda bude môcť určiť, ktorým štátnym príslušníkom môžu byť žiadosti o víza alebo pobyty zamietnuté z dôvodu bezpečnostného rizika, a to aj bez individuálneho posudzovania.
Takéto nastavenie je právne sporné a vytvára priestor pre politizáciu a diskriminačný prístup bez súdnej ochrany. Slovenská migračná politika sa tak môže stať nástrojom populizmu, nie pragmatického záujmu štátu.
Riskantný krok nesprávnym smerom
Novela zákona o pobyte cudzincov z roku 2025 nepredstavuje modernizáciu imigračnej politiky – ide o centralizované, neprehľadné a reštriktívne opatrenia, ktoré poškodzujú povesť Slovenska ako otvorenej a podnikaniu naklonenej krajiny.
Ak Slovenská republika skutočne chce podporovať inovácie, podnikanie a rozvoj pracovného trhu, mala by odstraňovať byrokratické prekážky, nie ich vytvárať. Zavedenie kvót, subjektívne posudzovanie podnikateľských zámerov a obmedzenie podávania žiadostí len na základe pôvodu žiadateľa sú kroky, ktoré idú presne opačným smerom.
Potrebujete poradiť v súvislosti s novelou alebo plánujete žiadosť o pobyt? Na vizum.sk sledujeme vývoj legislatívy a poskytujeme odbornú pomoc – neváhajte sa na nás obrátiť.
Získajte pomoc odborníka.Kontaktujte nás.
Zverte svoju požiadavku do rúk skúsených profesionálov a my sa postaráme o bezproblémový proces získania alebo obnovenia Vášho prechodného pobytu.